18. septembra 2014 organizovala IUVENTA stretnutie so zástupcami organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti práce s mládežou. Cieľom stretnutia bolo predstaviť a diskutovať o prvom roku fungovania nových programov pre mládež a tiež hovoriť o prioritách Stratégie SR pre mládež a aktuálnych legislatívnych zmenách.

Pre pripomenutie, Ministerstvo školstva pred viac ako rokom zmenilo koncepciu poskytovania dotácií a z pôvodného programu ADAM (Aktivity Detí a Mládeže) nezostalo nič. Nahradili ho Programy pre mládež na roky 2014-2020 nazvané PODPORA mládežníckych organizácií, PRIORITY mládežníckej politiky, HLAS mladých, SLUŽBY pre mladých, KOMUNITA mladým, DOKAZY o mladých. Kompletnú charakteristiku týchto programov nájdete na stránke IUVENTA, v článku by som rád v krátkosti napísal pár slov o oblastiach, ktoré sa dotýkajú života nízkoprahových programov pre deti a mládež a na stretnutí sa o nich hovorilo.

Stratégia SR pre mládež na roky 2014-2020 (ďalej aj Stratégia SR) 

Na úvod sme sa dozvedeli, v akom stave je aktuálny stav napĺňania Stratégie SR. Tibor Škrabský, ktorú tému prezentoval pripomenul, že jednotlivé oblasti tohto záväzného dokumentu vychádzajú z údajov zozbieraných a zhrnutých v Správe o mládeži. So Stratégiou vznikla aj medzirezortná pracovná skupina, ktorá sa naposledy (a ak som to správne pochopil aj po prvý krát) stretla 16.9.2014. Na svojom úvodnom stretnutí sa jej členovia rozhodli o spôsoboch práce a dohodli na sledovaní vybraných indikátorov zmien.

Stratégia SR je rámcovaná deviatimi prioritnými oblasťami, ktorým sa venuje osobitá pozornosť (sú to tie isté oblasti, ktoré má vo svojich dokumentoch pomenovaná Európska únia). Sú nimi:

  1. Vzdelávanie
  2. Zamestnanosť
  3. Tvorivosť a podnikavosť
  4. Participácia
  5. Mládež a svet
  6. Zdravie a zdravý životný štýl
  7. Sociálne začlenenie
  8. Dobrovoľníctvo
  9. Práca s mládežou

Každá z týchto cieľových oblastí má špecifické ciele, ktoré je potrebné naplniť. Ak si Stratégiu SR dôkladne prečítate, nenájdete v nej žiadnu zmienku o nízkoprahových programoch. A to i napriek tomu, že minimálne v dvoch oblastiach má tento koncept práce výhodu dlhoročných znalostí a know-how, ktorého využitie by umožnilo naplnenie špecifických cieľov. Sú to oblasti (7) sociálne začlenenie a (9) práca s mládežou. Tak napríklad oblasť sociálneho začlenia má definované špecifické ciele nasledovne:

Strategický cieľ 1 MAPOVANIE  Kontinuálne skúmať a vyhodnocovať trendy, faktory, podoby a dôsledky sociálneho  vylúčenia mládeže a komplexne mapovať potreby mladých ľudí zasiahnutých alebo ohrozených sociálnym vylúčením.“

Strategický cieľ 2 PREVENCIA Zadefinovať obsah a rozsah opatrení, nástrojov a služieb zameraných na odstránenie a predchádzanie vzniku sociálneho vylúčenia mládeže.“

„Strategický cieľ 3 NOVÉ SLUŽBY Skvalitniť a vzájomne prepojiť existujúce opatrenia, nástroje a služby a vytvoriť, otestovať a zaviesť nové služby zamerané na odstránenie a predchádzanie vzniku sociálneho vylúčenia mládeže.“

Metodiky a skúsenosť s mapovaním majú viaceré organizácie, realizujú sa systematické a metodicky podložené špecifické preventívne programy, služby na odstránenie a predchádzanie sociálneho vylúčenia sú jedným z hlavných pilierov nízkoprahových programov. Bude skvelé, ak sa tento existujúci potenciál využije a začne sa stavať na niečom, čo už existuje.

Pripravované zmeny v legislatívnej oblasti

V ďalšom príspevku Tomáš Pešek prezentoval úvahy v oblasti novelizácie zákonov. Najdôležitejšou plánovanou zmenou je transformácia súčasných centier voľného času na akési centrá mládeže. Tie by sa mali viac otvoriť svetu, mohli by aktívnejšie spolupracovať s dobrovoľníkmi a venovať by sa mohli aj mladým nad 15 rokov. Fungovali by na úrovni miest a obcí, pričom by vznikli aj krajské centrá pre prácu s mládežou na úrovni vyšších územných celkov. Hrubý náčrt termínov predpokladá, že koncom roka 2014 by mohol ísť legislatívny návrh do vlády, začiatkom roka 2015 do parlamentu s výhľadom začiatku účinnosti od septembra toho istého roku.

Táto téma bola len načrtnutá, ťažko predpokladať, čo zmeny prinesú pre prax. Smutným faktom je, že centrá voľného času sa dostali po predchádzajúcich legislatívnych zmenách do nezávidenia hodnej situácie. Tento nový impulz im môže tak pomôcť, ako i výrazne zmeniť ich charakter a identitu. Ak by mali tieto centrá mládeže plniť podobnú úlohu ako „nízkoprahy“, a teda prepájať v sebe prvoky zmysluplného využívania voľného času a poskytovania služieb, vrátane informačného servisu a odborného (sociálneho) poradenstva, je to zaujímavá cesta. Uvidíme.

Vyhodnotenie prvého roka programu SLUŽBY mladým

Po zmenách, ktoré sa stali minulý rok nezískala ani jedna organizácia, ktorá prevádzkuje nízkoprahový klub či terénny program finančnú podporu z novej grantovej schémy. Tento program bol pôvodne prezentovaní ako ten, v rámci ktorého organizácie fungujú na „klientskom“ prístupe, čo plne rešpektuje spôsob práce nízkoprahov. Väčšina týchto organizácií o podporu však ani nežiadala, nakoľko sa vo výzve objavilo kritérium regionálneho (pôsobenie v minimálne piatich okresoch kraja) alebo nadregionálneho charakteru. V diskusii som sa dozvedel, že túto podmienku je možné splniť vytvorením partnerstva – a teda viacero organizácií (z rôznych okresov či krajov) bude figurovať ako aktívny aktér realizácie projektu. Najbližšia výzva by mala byť zverejnená v priebehu októbra 2014, čo znamená príležitosť skúsiť to týmto spôsobom (partnerstvá medzi nami existujú spravidla už roky).

Úloha Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež

Ako som spomenul, nízkoprahové programy majú potenciál pomôcť v napĺňaní Stratégie SR. Preto môže byť len užitočné, ak nás hlas, vedomosti a know-how bude počuť aj na odborných fórach a pracovných skupinách. A to je práve úloha na Asociáciu NPDM :).

Peter Kulifaj

Mládež ulice

www.mladezulice.sk